Deti kreslili, rozprávali, premýšľali. Veľký biely papier sa postupne menil na mapu ich nápadov – každý ťah pastelky bol malý príbeh, každá farba mala svoj hlas.
Niekde sa objavil psíček, inde mačička, a medzi nimi mosty z detskej fantázie.
A potom si sadli spolu – ako čitatelia, ako rozprávači, ako kamaráti. Lebo kniha nie je len o tom, čo je napísané. Je aj o tom, čo sa udeje medzi riadkami. V očiach detí. V ich smiechu. V tom, keď sa príbeh presťahuje z papiera rovno do srdca.
Marec je mesiac knihy. Ale u nás v triede to vyzerá tak, že knihy si tu pokojne zostanú aj v apríli, máji… a možno aj cez prázdniny. Lebo keď raz príbeh zaklope, ťažko mu povedať: „Teraz nie.“ A naši prváci? Tí už vedia, že kniha nie je len vec. Je to kamarát, ktorý vie rozprávať – stačí ho otvoriť.
Pedagóg: J. Pravdová