Do fotogalérie bol pridaný nový album ŠKOLSKÁ- Dva dni mobility v našej škole: Krok za krokom našou obcou.
V rámci Európskeho týždňa mobility sme sa v našej základnej škole rozhodli venovať dva dni pohybu, doprave, matematike a spoznávaniu nášho okolia. Pripravili sme si spoločný projekt, v ktorom sme sa na mobilitu pozreli nielen cez čísla a kroky, ale aj cez spôsob, akým sa každý deň dostávame do školy. Prvý deň – Krok za krokom našou obcou Prvý deň sme sa so žiakmi vybrali priamo do ulíc našej obce. Každý ročník dostal pridelené konkrétne miesto v Slovenskom Grobe, ku ktorému sa žiaci vybrali pešo. Ich úlohou bolo zistiť, ako ďaleko sa dané miesto nachádza od školy. Namiesto metrov či kilometrov však tentoraz merali vzdialenosť trochu netradične – počtom svojich krokov. Každý ročník mal svoj cieľ: prváci sa vybrali ku kaplnke, druháci k zmrzlinárovi, tretiaci až do Viničného, štvrtáci ku kultúrnemu domu, piataci na obecný úrad, šiestaci na futbalové ihrisko, siedmaci ku kostolu, ôsmaci k fontáne pri Zlatej husi a deviataci na poštu. Počas cesty žiaci počítali, zapisovali, porovnávali a zároveň si precvičili orientáciu v priestore. A ako naše meranie dopadlo? Ročník Cieľ Trieda/skupina Počet krokov 1. Kaplnka 1.A 813 1.B 760 2. Zmrzlinár 2.A 663 2.B 778 3. Viničné 3.A 8 977 3.B 8 568 4. Kultúrny dom 4.A 1598 4.B 2 744 5. Obecný úrad 5.A 1 007 5.B 1 005 6. Futbalové ihrisko 6.A 2 922 6.B 3 022 7. Kostol 7.A – 1. skupina 953 7.A – 2. skupina 956 8. Fontána pri Zlatej husi 8.A 450 8.B 333 9. Pošta 9.A 300 9.B 410 Zaujímavé bolo porovnávanie výsledkov medzi triedami. Aj keď žiaci kráčali na rovnaké miesto, počet krokov nebol vždy rovnaký. Spoločne tak prišli na to, že každý človek má inú dĺžku kroku a výsledok môže ovplyvniť aj tempo chôdze, spôsob merania či samotná trasa. To, čo sa začalo ako jednoduché počítanie krokov, sa tak premenilo na praktickú hodinu matematiky, pohybu a objavovania našej obce. Druhý deň – Ako sa dostávame do školy? Na druhý deň sme sa pozreli na mobilitu z trochu iného pohľadu. Zaujímalo nás, ako žiaci a učitelia prichádzajú každé ráno do školy. Na chodbe sme pripravili šesť krabíc označených pešo, bicyklom, autom, kolobežkou, autobusom a iným spôsobom. Každý účastník prieskumu vhodil svoj hlas do krabice podľa toho, ako v daný deň prišiel do školy. Výsledky ukázali, že najviac – 96 účastníkov – prišlo pešo. Autom prišlo 82, bicykel využilo 66, na kolobežke prišlo 36 a autobusom 11 účastníkov. Do kategórie „iným spôsobom“ sa zaradil iba jeden človek z celej školy – pán školník, ktorý prišiel na babete. Zaujímavý bol aj pohľad na jednotlivé triedy. Pešo prichádzali najčastejšie žiaci a učitelia z 8.A, autom bol najviac zastúpený 1.A. Bicykel najčastejšie využívali deti z 5.A, kolobežku najmä žiaci 8.A a 8.B a medzi tými, ktorí prichádzajú autobusom, bolo najviac žiakov zo 7.A triedy. Dva dni, jeden spoločný projekt Počas dvoch dní sme si tak mobilitu vyskúšali z viacerých strán. Prvý deň sme sa hýbali, počítali a objavovali obec vlastnými krokmi. Druhý deň sme sa zastavili a zamysleli nad tým, akým spôsobom sa do školy každodenne dostávame. Projekt nám ukázal, že učenie nemusí zostať iba v triede. Matematiku, pohyb, orientáciu, pozorovanie aj spoluprácu sme si mohli vyskúšať priamo v našom okolí. Zároveň sme zistili, že mobilita je prirodzenou súčasťou nášho každodenného života. Európsky týždeň mobility sme tak v našej škole prežili krok za krokom – najskôr na cestách našou obcou a potom pri spoločnom hlasovaní o tom, ako do školy prichádzame.
(1).jpg)