„Dnes sme nezostali doma, ale prišli do školy. A bolo to super – doma by som sa asi nedozvedel toľko zaujímavých vecí spred 36 rokov. Viem presne, čo by som robil… pozeral telku, hral na počítači, písal úlohy. Udalosti 17. novembra by ma asi vôbec nezaujímali. Veď prečo aj? Mám voľno, tak si užívam sladké ničnerobenie. Úprimne, bol som najskôr sklamaný – prečo nám riaditeľ nedal riaditeľské voľno, keď iné školy ho vraj mali? My zas nič… opäť naprázdno.
ALE nakoniec sa ukázalo, že deň v škole venovaný 17. novembru bol špičkový. Baby prišli parádne vyobliekané – vysmiate, ligotavé a milé… dokonca aj na nás chalanov! To sa len tak nevidí. V telocvični predvádzali módu 80. rokov a musím uznať, že to bolo fakt dobré. A my chalani? Tiež sme sa nedali zahanbiť.
V triede nám siedmaci vysvetlili, o čom je 17. november, a dostali sme kľúče, na ktoré sme mali napísať, čo pre nás znamená sloboda. Dlho som nevedel, čo tam dať… a keď som to nakoniec vymyslel, pani učiteľka asi trikrát pretočila oči.
Keď sme si potom na chodbe čítali, čo spolužiaci napísali na svoje kľúče, uvedomil som si, že sloboda je vlastne veľká vec. A že aj mňa by to napadlo, keby som nad tým chvíľku dlhšie premýšľal.
A aby toho nebolo málo, dnes sa v našej škole oficiálne rozbehla aj televízia Malorajko. Kamera sa nezastavila ani na chvíľu, všetko poctivo nakrúcala a ja sa už teraz neviem dočkať prvého malorajského spotu. Som zvedavý, či tam budeme vyzerať tak dobre, ako sme sa dnes cítili… 😉
Dnes bol super deň… a dobre, že sme nakoniec boli v škole. Len škoda, že nám v jedálni neuvarili dukátové buchtičky – vraj v minulosti ich deti v školách jedávali často.“
Autor príspevku: žiak, ktorý nechce byť menovaný (Tichá)
(1).jpg)