Výchovný a kariér. poradca

 

Definícia

Slovo šikanovanie pochádza z francúzskeho „chicane“, čo znamená opakované zámerné obťažovanie, prenasledovanie, týranie, manipulovanie, ponižovanie niekoho, kto sa nemôže alebo nedokáže brániť. Hlavným znakom šikanovania je nerovnováha moci a sily, pričom zahŕňa všetky formy psychického a fyzického násilia páchaného jedincom alebo skupinou voči obeti.

Za šikanovanie označujeme také správanie, keď jeden alebo viac žiakov úmyselne a opakovane ubližuje vybranému žiakovi, robí (hovorí) niečo, čo je mu nepríjemné. Môže sa prejavovať ako:

Slovná agresia: nadávky, posmievanie, urážky, vyhrážanie, výsmech, nevhodné vtipkovanie a zosmiešnenie obete;

Fyzická agresia: strkanie, facky, kopance, bitie, navádzanie iných na bitku, vyhrážanie sa nožom, palicou, škrtenie, ťahanie za vlasy, pichanie kružidlom či ceruzkou;

Iná agresia: poškodzovanie alebo skrývanie vecí obete, trhanie, ničenie pomôcok, či oblečenia, počarbanie zošita, učebnice, úloh, privlastňovanie si vecí obete;

Psychické manipulovanie a týranie: zadávanie nezmyselných príkazov, nútenie k posluhovaniu a k noseniu rôznych vecí – desiata, peniaze, ...

Rozvinuté šikanovanie sa neobjavuje zo dňa na deň. Má svoje zákonité etapy vývoja – od na prvý pohľad „nevinného“ štádia môže postupne vyústiť až do činnosti nadobúdajúcej parametre trestného činu, v krajnom prípade nie je vylúčená až samovražda obete ako dôsledok šikanovania.

1. stupeň: šikanovanie sa začína „nevinným“ ostrakizmom, ktorý sa prejavuje prevažne psychickými formami násilia – ignorovaním, prehliadaním obete, vylúčením zo skupiny, neustálymi miernymi nadávkami, posmievaním, ohováraním a intrigami, braním desiaty alebo iných vecí.

Ak sa obeť nedokáže brániť, nikomu to nepovie a nikto v triede sa ho nezastane, vzniká riziko druhého štádia.

2. stupeň: postupne sa začína stupňovať fyzická agresia agresorov – občasné, ale opakované strkanie, potkýnanie, naťahovanie oblečenia, ťahanie oblečenia, ťahanie za vlasy, podtrhávanie stoličky, odstrkovanie, bitky, facky vyhliadnutej obete.

Ak to pedagóg ani rodič neodhalí alebo to podceňuje, obeť sa pod vplyvom strachu nedokáže brániť, ostatní v triede mu nepomôžu, šikanovanie sa zosilňuje a prechádza do ďalšej fázy.

3. stupeň: v triede sa vytvorí jadro – k hlavnému agresorovi sa pridajú ďalší, utvorí sa skupinka dvoch , troch šikanovateľov, ktorí už postupujú systematicky a cieľavedome, s cieľom upevňovať svoju moc a vplyv nielen na vybranú obeť, ale aj na ostatných spolužiakov.

Ak ani v tejto etape nedôjde k odhaleniu a riešeniu šikanovania v škole alebo na podnet rodiča vzniká ďalší stupeň – už rozvinuté šikanovanie.

4. stupeň: k agresívnej skupinke sa pridávajú ďalší a zvyšok triedy začína obeť ignorovať a vylučovať zo svojej spoločnosti. Šikanovanie sa v „nakazenej“ triede v podstate akceptuje ako „nepísaný zákon“ a začína sa šíriť po celej škole a nadobúdať každodenný charakter.

5.stupeň: všetci rešpektujú normy šikanovania, agresori strácajú posledné zvyšky zábran, šikanovanie u nich môže nadobudnúť charakter závislosti a v škole vznikne „epidémia“, ktorej riešenie si vyžaduje veľa energie a pomoc odborníkov a navyše negatívne ovplyvní povesť školy.

 

Typy agresorov – iniciátorov šikanovania

 

1.typ: primitívny, hrubý, impulzívny, s problémovým správaním, s narušeným vzťahom k autorite (často ako výsledok agresie v rodine – telesné tresty).

Forma šikanovania: tvrdá fyzická agresia, založená na strachu

2.typ: slušný, kultivovaný, narcistický, úzkostný (rodinná výchova dôsledná, vojenská, bez lásky).

Forma šikanovania: cielené a rafinované násilie, bez svedkov alebo cez prostredníkov3.typ: „vtipkár“, optimistický, obľúbený, sebavedomý, ukecanýForma šikanovania: násilie pre zábavu a humorV niektorých prípadoch, hlavne medzi dievčatami prevláda forma priamej a nepriamej verbálnej agresie, resp. psychické formy šikanovania (psychoteror). Svojimi formami, účinkom a krutosťou je porovnateľná s fyzickou agresiou. Prejavuje sa nemilosrdným vysmievaním, odmietaním, pokorovaním, dômyselne cieleným zraňovaním a ignorovaním. Výsledkom býva celkové zrútenie obete, pričom možnosti dokazovania sú veľmi obmedzené, pretože psychické šikanovanie sa dá dobre maskovať a jej realizátorkami bývajú nezriedka sociometrické hviezdy triedy ako zručné manipulátorky s mienkou celej triedy.

Typy žiakov – najčastejšie obete šikanovania

- typ citlivý, tichý, utiahnutý, nepriebojný, slabší, pomalší

- typ, ktorý sa niečím odlišuje od ostatných – farbou pleti, názormi, vierou, rečou, telesnou odlišnosťou (menší, tučnejší, krívajúci, s okuliarmi, chorľavý)

- žiak, ktorý sa dobre učí, ochotne pomáha, je usilovný a svedomitý, v niečom vyniká

- ale aj typ, ktorý úmyselne provokuje

 

Čo je šikanovanie

 

Úmyselné a opakované ubližovanie druhým je š i k a n o v a n i e.

Znamená to, že niekto Tebe, alebo niekomu, kto sa nevie brániť, robí niečo nepríjemné, niečo, čo si neželá, čo ho uráža, zraňuje.

1. keď Ťa spolužiaci opakovane urážlivo prezývajú, posmievajú sa Ti
2. keď Ťa spolužiak núti urobiť nejakú vec a vyhráža sa Ti, že ak to neurobíš, počarbe Ti zošit, vysype tašku a pod.
3.  keď sa Ti vysmievajú za to, ako sa obliekaš, z akej rodiny pochádzaš, že sa dobre učíš, že poslúchaš učiteľov a pod.
4. keď Ťa nútia odísť z vyučovania, alebo Ti nedovolia ísť zo školy domov
5. keď Ti spolužiak berie desiatu, peniaze alebo osobné veci
6. keď Ti spolužiaci robia veci, ktoré sú Ti nepríjemné
7.  keď Ťa spolužiaci ignorujú a nevšímajú si Ťa
    
   Keď sa voči Tebe niekto správa tak, ako je to vyššie uvedené, potom si pravdepodobne obeťou šikanovania!
   Deti často hovoria, že takéto správanie je v poriadku, že to tak má byť.
   To nie je pravda!
   Nikomu, ani Tebe, nesmie nikto ubližovať, trápiť Ťa a zraňovať !!!
    

AK máš takéto problémy, zdôver sa triednemu učiteľovi, výchovnému poradcovi alebo inej dôveryhodnej osobe.

 

 Kyberšikana

 

Definícia

 

Kyberšikana je úmyselné, opakujúce sa a nepriateľské správanie, ktorého cieľom je ublížiť obeti za pomoci použitia informačných a komunikačných technológií

 

Podoby kyberšikany:

 

1. Posielanie krutých, vulgárnych alebo vyhrážajúcich sa mailových správ, SMS, telefonátov

1.  Vytváranie webových stránok na ktorých sa objavujú príbehy, karikatúry, obrázky, vtipy, ktoré obeť zosmiešňujú, ponižujú
2. Agresori obeť fotografujú alebo filmujú prostredníctvom digitálneho fotoaparátu, mobilného telefónu či kamery a zábery rozosielajú
3. Vystavenie pornografických fotografií s tvárou obete na sociálne siete alebo ich zaslanie mailom
4. Falšovanie identity vytváranie falošných blogov, profilov na sociálnych serveroch typu MySpace, Facebook ...
5. Ukradnutie identity – útočník zistí či prelomí heslo obete, prenikne do jej virtuálneho priestoru a poškodí obeť prostredníctvom ukradnutej identity
    
   Šikana pomocou blogov
    

1. Vkladanie agresívnych a útočných komentárov do cudzích blogov
2. Vytváranie blogov a príspevkov na vlastnom blogu s textami, ktoré poškodzujú a šikanujú obeť
3. Vytváranie falošných blogov, ktoré sa tvária, že ich písala obeť šikany, ktorá je poškodená tak, že je považovaná za autora textu či materiálu, ktorý by samozrejme nikdy nenapísala ani nezverejnila
    
   Rozdiely šikana – kyberšikana
    

1. Ak pri šikanovaní je domov miestom pre obeť, kde je pred útokmi agresorov chránená, pri kyberšikane agresor prenasleduje obeť všade
2. Kyberšikana poskytuje agresorom anonymitu
3. Je skrytejšia, odohráva sa vo virtuálnom priestore, ktorý je mimo učiteľskú kontrolu a zabezpečuje „beztrestnosť“ ubližovania obeti
4. Ak agresori ubližujú slovne, obeť si nemusí všetko zapamätať, ale v prípade SMS, mailov, chatu si obeť číta text neustále dokola. Napísané slová sú preto skutočnejšie ako hovorené
5. Agresori nemusia byť starší ani fyzicky zdatnejší, rozhodujú znalosti IKT
6. Kyberšikana sa nemusí odohrávať opakovane, stačí ak agresor zavesí na web napr. fotku
7. Obeťou sa môže stať ktokoľvek, ale predovšetkým je to obeť, ktorá často využíva IKT
8. Obete sa boja niekomu zveriť, aby sa ich situácia ešte nezhoršila
9. Obete neveria v účinnú pomoc dospelých, ktorí sú často v IKT menej zruční
10. Deti sa boja, aby im dospelí nezakázali používanie počítača, internetu, mobilu
     
     Ako sa ochrániť pred napadnutím cez internet
     

1. Voliť bezpečné heslo
2. Neprezrádzať na internete osobné informácie napr. do dotazníkov pre rôzne ankety
3. Pre súkromnú korešpondenciu si založiť špeciálnu mailovú schránku
4. Ak sa čokoľvek umiestni na internete, môže to byť zneužité
5. Neprezrádzať nikomu svoje heslo
6. Každý má právo, aby sa s ním na internete zachádzalo úctivo
7. Môžete opustiť chat, zatvoriť mail alebo vypnúť počítač kedykoľvek chcete
8. Online priateľstvo môže skončiť kedykoľvek a vaše osobné informácie môžu byť poslané nevhodnej osobe
9. Nemusíte otvárať správy od ľudí, ktorých nepoznáte
10. Nemali by ste odpovedať na podozrivé správy. Tieto správy je dobré uložiť, ak by sa situácia musela prejednať aj s niekým ďalším
11. Môžete si zlomyseľný mail uložiť pre budúcnosť
12. Ak je obťažovanie mimoriadne závažné a predstavuje zločin, je potrebné kontaktovať políciu
13. Môžete tiež zmeniť nastavenia vášho mailu tak, aby správy od určených odosielateľov boli nasmerované do špeciálneho priečinka
     
    Šikanovanie ako trestná činnosť
     

Trestno-právne normy v oblasti trestnej činnosti, súvisiacej s tzv. šikanovaním v školskom prostredí (spracované podľa PPZ)

Trestný zákon nepozná skutkovú podstatu trestného činu „šikanovania“, avšak v prípade konania, ktoré vykazuje znaky šikanovania, môže byť takéto konanie posudzované ako trestný čin vydierania v zmysle § 189 Trestného zákona, prípadne trestný čin nátlaku podľa

§ 192 Trestného zákona.

§ 189 Vydieranie

(1) Kto iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti, aby niečo konal, opomenul alebo trpel, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až šesť rokov

(2) Odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) závažnejším spôsobom konania,

b) na chránenej osobe,

c) z osobitného motívu, alebo

d) spôsobí ním väčšiu škodu

 

(3) Odňatím slobody na desať rokov až dvadsať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, alebo

b) a spôsobí ním značnú škodu

 

(4) Odňatím slobody na dvadsať rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu, alebo

b) ako člen nebezpečného zoskupenia

 

§ 192 Nátlak

(1) Kto iného núti, aby niečo konal, opomenul alebo trpel, zneužívajúc jeho hmotnú núdzu alebo naliehavú majetkovú potrebu, alebo tieseň vyvolanú jeho nepriaznivými osobnými pomermi, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

 

5. Problémy pri posudzovaní šikanovania

 

Niekoľko poznámok, kedy môže vzniknúť podozrenie na páchanie trestného činu a je nutné kontaktovať políciu.

Pri šikanovaní sa môžeme stretnúť „len“ s vyhrážaním. Pokiaľ tým vzbudí agresor u iného dôvodnú obavu a neblahý psychický účinok na obeť, ide o trestný čin. Aj keď sa to dospelému môže zdať banálne, dieťa tým psychicky trpí a možné sú aj trvalé následky.

• Násilné odobratie veci aj malej finančnej hodnoty môže byť kvalifikované ako trestný čin lúpeže. Rozhodujúci je totiž samotný fakt, že bolo použité násilie a nie výška hmotnej straty.
• Ak sa šikanovanie prejaví na zdravotnom stave poškodeného, môže ísť o trestný čin ublíženia na zdraví. V tom prípade je nutné ošetrenie lekára a jeho odborné vyjadrenie.
• Ak je šikanovanie založené na úmyselnom poškodení vecí obete, môže ísť o trestný čin poškodzovania cudzej veci.
• Je dôležité si uvedomiť, že keď sú páchateľmi deti mladšie ako 14 rokov, nie sú trestne zodpovedné. To však neznamená, že nemôžu byť postihnuté iným spôsobom. V takých prípadoch je nutné obrátiť sa na sociálneho kurátora mládeže odboru sociálnych vecí príslušného mestského úradu. Kurátor je oprávnený vo vážnych prípadoch na základe šetrenia vydať predbežné opatrenia.
• Rodičia sa pri zanedbávaní výchovy (túlanie, ponocovanie, asociálne správanie) dopúšťajú trestného činu ohrozovania mravnej výchovy, ak svojmu dieťaťu umožňujú viesť záhaľčivý alebo nemravný život a je možné ich pri dokázaní činu odsúdiť.