Telocvičňa sa premenila na malý svet športu. Namiesto divákov sme mali odvážnych súťažiacich, namiesto medailí žiarili oči a namiesto rekordov vznikali spomienky. Každý bol trochu atlét, trochu hrdina – a úplne svoj. Nechýbala ani švihadlová výzva, ktorá by pokojne obstála aj na pravej olympiáde. Švihadlá svišťali vzduchom ako vietor, nohy poskakovali v rytme radosti a počítanie preskokov bolo napínavejšie než finále Stretli sme aj „olympijských športovcov“ – v našej fantázii aj v hrách.
Víťazi neboli len tí s najlepším výkonom, ale všetci, ktorí sa zapojili, povzbudzovali a nevzdali sa. Lebo pravé víťazstvo sa nemeria len číslami, ale aj odvahou skúsiť to. A tak sme si odniesli niečo viac než len zážitky. Kúsok olympijského ducha – fair play, radosť z pohybu a priateľstvo, ktoré nepozná hranice ani čas. Bol to deň, kde knihy rozprávali, nohy behali a sny skákali. A možno… možno sme si každý odniesli aj svoju malú neviditeľnú medailu. 🏅
Koordinátor: M. Strapeková, M. Šutorová