Definícia
Slovo šikanovanie pochádza z francúzskeho „chicane“, čo znamená opakované zámerné obťažovanie, prenasledovanie, týranie, manipulovanie, ponižovanie niekoho, kto sa nemôže alebo nedokáže brániť. Hlavným znakom šikanovania je nerovnováha moci a sily, pričom zahŕňa všetky formy psychického a fyzického násilia páchaného jedincom alebo skupinou voči obeti.
Za šikanovanie označujeme také správanie, keď jeden alebo viac žiakov úmyselne a opakovane ubližuje vybranému žiakovi, robí (hovorí) niečo, čo je mu nepríjemné. Môže sa prejavovať ako:
Slovná agresia: nadávky, posmievanie, urážky, vyhrážanie, výsmech, nevhodné vtipkovanie a zosmiešnenie obete;
Fyzická agresia: strkanie, facky, kopance, bitie, navádzanie iných na bitku, vyhrážanie sa nožom, palicou, škrtenie, ťahanie za vlasy, pichanie kružidlom či ceruzkou;
Iná agresia: poškodzovanie alebo skrývanie vecí obete, trhanie, ničenie pomôcok, či oblečenia, počarbanie zošita, učebnice, úloh, privlastňovanie si vecí obete;
Psychické manipulovanie a týranie: zadávanie nezmyselných príkazov, nútenie k posluhovaniu a k noseniu rôznych vecí – desiata, peniaze, ...
Rozvinuté šikanovanie sa neobjavuje zo dňa na deň. Má svoje zákonité etapy vývoja – od na prvý pohľad „nevinného“ štádia môže postupne vyústiť až do činnosti nadobúdajúcej parametre trestného činu, v krajnom prípade nie je vylúčená až samovražda obete ako dôsledok šikanovania.
1. stupeň: šikanovanie sa začína „nevinným“ ostrakizmom, ktorý sa prejavuje prevažne psychickými formami násilia – ignorovaním, prehliadaním obete, vylúčením zo skupiny, neustálymi miernymi nadávkami, posmievaním, ohováraním a intrigami, braním desiaty alebo iných vecí.
Ak sa obeť nedokáže brániť, nikomu to nepovie a nikto v triede sa ho nezastane, vzniká riziko druhého štádia.
2. stupeň: postupne sa začína stupňovať fyzická agresia agresorov – občasné, ale opakované strkanie, potkýnanie, naťahovanie oblečenia, ťahanie oblečenia, ťahanie za vlasy, podtrhávanie stoličky, odstrkovanie, bitky, facky vyhliadnutej obete.
Ak to pedagóg ani rodič neodhalí alebo to podceňuje, obeť sa pod vplyvom strachu nedokáže brániť, ostatní v triede mu nepomôžu, šikanovanie sa zosilňuje a prechádza do ďalšej fázy.
3. stupeň: v triede sa vytvorí jadro – k hlavnému agresorovi sa pridajú ďalší, utvorí sa skupinka dvoch , troch šikanovateľov, ktorí už postupujú systematicky a cieľavedome, s cieľom upevňovať svoju moc a vplyv nielen na vybranú obeť, ale aj na ostatných spolužiakov.
Ak ani v tejto etape nedôjde k odhaleniu a riešeniu šikanovania v škole alebo na podnet rodiča vzniká ďalší stupeň – už rozvinuté šikanovanie.
4. stupeň: k agresívnej skupinke sa pridávajú ďalší a zvyšok triedy začína obeť ignorovať a vylučovať zo svojej spoločnosti. Šikanovanie sa v „nakazenej“ triede v podstate akceptuje ako „nepísaný zákon“ a začína sa šíriť po celej škole a nadobúdať každodenný charakter.
5.stupeň: všetci rešpektujú normy šikanovania, agresori strácajú posledné zvyšky zábran, šikanovanie u nich môže nadobudnúť charakter závislosti a v škole vznikne „epidémia“, ktorej riešenie si vyžaduje veľa energie a pomoc odborníkov a navyše negatívne ovplyvní povesť školy.
Typy agresorov – iniciátorov šikanovania
1.typ: primitívny, hrubý, impulzívny, s problémovým správaním, s narušeným vzťahom k autorite (často ako výsledok agresie v rodine – telesné tresty).
Forma šikanovania: tvrdá fyzická agresia, založená na strachu
2.typ: slušný, kultivovaný, narcistický, úzkostný (rodinná výchova dôsledná, vojenská, bez lásky).
Forma šikanovania: cielené a rafinované násilie, bez svedkov alebo cez prostredníkov3.typ: „vtipkár“, optimistický, obľúbený, sebavedomý, ukecanýForma šikanovania: násilie pre zábavu a humorV niektorých prípadoch, hlavne medzi dievčatami prevláda forma priamej a nepriamej verbálnej agresie, resp. psychické formy šikanovania (psychoteror). Svojimi formami, účinkom a krutosťou je porovnateľná s fyzickou agresiou. Prejavuje sa nemilosrdným vysmievaním, odmietaním, pokorovaním, dômyselne cieleným zraňovaním a ignorovaním. Výsledkom býva celkové zrútenie obete, pričom možnosti dokazovania sú veľmi obmedzené, pretože psychické šikanovanie sa dá dobre maskovať a jej realizátorkami bývajú nezriedka sociometrické hviezdy triedy ako zručné manipulátorky s mienkou celej triedy.
Typy žiakov – najčastejšie obete šikanovania
- typ citlivý, tichý, utiahnutý, nepriebojný, slabší, pomalší
- typ, ktorý sa niečím odlišuje od ostatných – farbou pleti, názormi, vierou, rečou, telesnou odlišnosťou (menší, tučnejší, krívajúci, s okuliarmi, chorľavý)
- žiak, ktorý sa dobre učí, ochotne pomáha, je usilovný a svedomitý, v niečom vyniká
- ale aj typ, ktorý úmyselne provokuje
Čo je šikanovanie
Úmyselné a opakované ubližovanie druhým je š i k a n o v a n i e.
Znamená to, že niekto Tebe, alebo niekomu, kto sa nevie brániť, robí niečo nepríjemné, niečo, čo si neželá, čo ho uráža, zraňuje.
AK máš takéto problémy, zdôver sa triednemu učiteľovi, výchovnému poradcovi alebo inej dôveryhodnej osobe.
Kyberšikana
Definícia
Kyberšikana je úmyselné, opakujúce sa a nepriateľské správanie, ktorého cieľom je ublížiť obeti za pomoci použitia informačných a komunikačných technológií
Podoby kyberšikany:
Trestno-právne normy v oblasti trestnej činnosti, súvisiacej s tzv. šikanovaním v školskom prostredí (spracované podľa PPZ)
Trestný zákon nepozná skutkovú podstatu trestného činu „šikanovania“, avšak v prípade konania, ktoré vykazuje znaky šikanovania, môže byť takéto konanie posudzované ako trestný čin vydierania v zmysle § 189 Trestného zákona, prípadne trestný čin nátlaku podľa
§ 192 Trestného zákona.
§ 189 Vydieranie
(1) Kto iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti, aby niečo konal, opomenul alebo trpel, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až šesť rokov
(2) Odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) závažnejším spôsobom konania,
b) na chránenej osobe,
c) z osobitného motívu, alebo
d) spôsobí ním väčšiu škodu
(3) Odňatím slobody na desať rokov až dvadsať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, alebo
b) a spôsobí ním značnú škodu
(4) Odňatím slobody na dvadsať rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu, alebo
b) ako člen nebezpečného zoskupenia
§ 192 Nátlak
(1) Kto iného núti, aby niečo konal, opomenul alebo trpel, zneužívajúc jeho hmotnú núdzu alebo naliehavú majetkovú potrebu, alebo tieseň vyvolanú jeho nepriaznivými osobnými pomermi, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.
5. Problémy pri posudzovaní šikanovania
Niekoľko poznámok, kedy môže vzniknúť podozrenie na páchanie trestného činu a je nutné kontaktovať políciu.
Pri šikanovaní sa môžeme stretnúť „len“ s vyhrážaním. Pokiaľ tým vzbudí agresor u iného dôvodnú obavu a neblahý psychický účinok na obeť, ide o trestný čin. Aj keď sa to dospelému môže zdať banálne, dieťa tým psychicky trpí a možné sú aj trvalé následky.